Dávid: Tento školský rok bol senzačný!

Najťažšie bolo rozhodnúť sa a povedať áno tomu, čo by ma zamestnalo na jeden rok, teda presnejšie na desať mesiacov. Predtým, ako som odišiel som sa veľmi bál. Ale teraz viem, že by som urobil najväčšiu hlúposť svojho života, keby som nevyužil možnosť ísť na jeden školský rok do Kanady.

Prežil som tam presne 309 dní, každý jeden deň som zažil niečo nové, naučil sa niečo, alebo spoznal niekoho nového a každým dňom som si uvedomoval, že si tam treba užiť každú chvíľočku a že ten rok vlastne vôbec nie je až taký dlhý, ako sa zdal byť na začiatku.

Každý začiatok je ťažký a ten môj bol tiež. Je veľmi náročné opustiť svoju rodinu a priateľov, ktorých poznám dlho a veľmi dobre a prísť do spoločnosti úplne cudzích ľudí, ktorí navyše rozprávajú iným jazykom. No časom som zistil, že Kanada má viacero spoločných znakov so Slovenskom, čo mi aj s mojou veľmi prívetivou hosťovskou rodinou pomohlo dostať sa z počiatočnej melanchólie.

Kanaďania sú milí ľudia a majú radi mierne zmätených Európanov, ktorí sa udivujú a smejú na zvláštnych veciach nachádzajúcich sa v Severnej Amerike – ako napríklad semafóry, americký futbal, steaky, domy, zástrčky, a podobne. Napriek všetkým týmto rozdielom je tu niečo, čo nás spája. Kanaďania, tak ako Slováci, žijú hokejom. Dokonca som mal možnosť zúčastniť sa viacerých zápasov NHL, kde hralo moje obľúbené mužstvo Montréal Canadian.

Po dvoch mesiacoch som už rozumel oveľa viac po anglicky aj po francúzsky, keďže som vďaka bilingválnemu programu rozprával primerane oboma jazykmi. Vyjadroval som sa už súvislými a zmysluplnými vetami.

V škole som si našiel veľa kamarátov a s mojou hosťovskou rodinou som si veľmi dobre rozumel. Bol som veľmi vďačný za to, že som mal okolo seba toľko dobrých ľudí, pretože mi počas roka neskutočne pomohli.

Taktiež som bol rád, že som mohol prejaviť moju dobrodružnú povahu a neostal som celý rok len na jednom mieste. Navštívil som New York s mojou školou a Floridu a Ottawu s mojou hosťovskou rodinou.

Takisto som sa zúčastnil výletu do Myrtle Beach vďaka esejovej súťaži od EF s názvom „Ako ma pobyt v Kanade zmenil?“, ktorú som vyhral.

Školský rok v Kanade mi nedal iba jazyk, ale aj možnosť vidieť nový svet, istotu v samom sebe a pridalo mi to na samostatnosti, ktorá mi teraz pomôže navštevovať aj iné kúty sveta, no tentoraz bez strachu, lebo už viem, čo ma čaká.

Tento školský rok bol senzačný, lebo sa mi splnil sen byť medzi ľuďmi, ktorí sa majú radi, ktorí majú radi mňa a ktorých mám rád aj ja.

Dávid Juraj Szucs, Kanada
[email protected]