Sabina: Skúsila som, aké to je žiť ako Američanka
Ako som sa dostala do Ameriky?
Stačilo jedno rýchle rozhodnutie. Vždy ma bavilo cestovanie a v angličtine som zase bola priemerná, ale so snahou zlepšiť sa. Amerika ma lákala tiež, veď to poznáte, všetky tie filmy spravia svoje. A tak sme si v jazykových pobytoch vybavili všetko potrebné, a 15. augusta 2008 som o siedmej ráno odletela v ústrety doteraz najzaujímavejšiemu polroku v mojom živote.
Po náročnej ceste ma na letisku vo Fargu (Severná Dakota) čakala hostiteľská rodina a koordinátorka agentúry, ktorá by sa o mňa postarala, keby sa počas pobytu vyskytli nejaké komplikácie. Ale žiadne neboli, takže prejdem rovno k rodine. Volali sa Pam a Bob Stirling a boli to tí najlepší ľudia, akí sa ma mohli ujať. Polomŕtvu od únavy a ledva splietajúcu nejaké tie vety po anglicky ma odviezli do nového domova. Zoznámila som sa ešte so svojou host sestrou Hannah zo Švédska, ktorá k Stirlingovcom prišla už v auguste.
Prvé ráno v novej krajine bolo veľmi zaujímavé. Rodina má krásny a veľký dom polhodinku jazdy autom od Farga, takže keď som vyzrela z okna, naskytol sa mi pohľad na snehom pokrytú rovnú, pokojnú krajinu (trochu nezvyk po Bratislave, ale veľmi rýchlo som si to tam obľúbila).
Pam a Bob sa ma stále niečo pýtali, chceli o mne vedieť čo najviac, aby som sa medzi nimi cítila dobre. Zaujímalo ich proste všetko, od obľúbených jedál až po vkus na oblečenie. Pam sa za krátky čas stala skutočne mojou druhou mamou a Bob druhým otcom. Boli skvelí a ešte dodnes mi trochu chýbajú.
Keď som sa poriadne vyspala a trochu si zvykla na časový posun, šla som prvýkrát do školy. A môžem potvrdiť, že naozaj to bolo ako vo filmoch – od školských autobusov po železné skrinky na chodbách. Samozrejme, že som sa trochu bála, veď som sa mala zoznámiť s veľkým množstvom nových ľudí a všetko vybavovať v angličtine, ale nebol to až taký problém ako by som očakávala. Pre spolužiakov som bola veľmi zaujímavá, chceli vedieť všetko o mne a o Slovensku, mnohí o takej krajine predtým ani nepočuli. Moja škola bola vynikajúca, od učiteľov, cez hodiny, až po vysokú technickú úroveň. Napríklad som, tak ako moji americkí spolužiaci, dostala k dispozícii notebook, čo som veľmi ocenila jednak vďaka efektívnejšej príprave na hodiny, a jednak kvôli jednoduchšiemu kontaktu s rodinou a kamarátmi na Slovensku.
Zvykla som si veľmi rýchlo. Zabývala som sa u rodiny, čas v škole mi vždy ubehol, na hodinách som po takých dvoch týždňoch nemala už skoro žiaden problém s porozumením. Poobedia a večery sme často trávili v meste s rodinou, či už posedeniami v reštauráciách, nakupovaním alebo rôznymi inými akciami. Spomeniem napríklad rodeo alebo monster trucks, na ktoré nás zobral Bob. Po čase som sa viac skamarátila aj so skupinou spolužiakov, takže som sa naozaj nikdy nenudila.
Zažila som skutočne obrovské množstvo nových vecí, ale za jednu z najnezabudnuteľnejších akcií pokladám prom – čiže ples. Nákup šiat a zháňanie partnera boli naozaj vzrušujúce, a neskôr samotný ples, cítila som sa ako vo filme. Bolo to naozaj krásne.
Ani neviem ako ten polrok ubehol. Ukončila som školský rok s dobrými výsledkami, a bol čas myslieť na odchod. Rodina nás ešte napríklad vzala na výlet do Minnesoty, nákupy v Minneapolise a potom na víkend pri jazere. Bolo to trochu smutné, pretože som si za ten čas skutočne zvykla a absolútne sa mi nechcelo vrátiť sa domov, aj keď zo začiatku mi samozrejme Slovensko chýbalo, ale prešlo ma to dosť rýchlo.
Čo dodať? Jednoznačne to všetko stálo za to. Priniesla som si domov super zážitky a skúsenosti, spolu s neporovnateľne lepšou znalosťou angličtiny. Zakúsila som úplne iný život, než aký mám tu doma, skúsila som, aké to je, žiť ako Američanka. Je to úžasné, a verím, že sa do Ameriky a k svojej bývalej hostiteľskej rodine ešte dostanem aspoň na návštevu.
Sabina, USA
[email protected]
