Zuzka: Môj rok vo Veľkej Británii

Keď som sa pred rokom rozhodovala s ktorou agentúrou ísť na výmenný pobyt, bolo to veľmi ťažké, ale myslím, že som sa rozhodla najlepšie. Po celý rok som nemala žiadne problémy. Mala som aj hosťovskú sestru z Venezuely Claudiu, s ktorou sme boli stále spolu a boli sme si ako sestry. Trochu ma prekvapilo, že som neskončila v Anglicku ale vo Walese v prímorskom mestečku Llanelli. Nebolo to veľkomesto ale ani dedina, tak akurát, a väčšie mesto bolo vlakom len 20 minút a hodinu do hlavného mesta Walesu, Cardiffu, ktoré je podľa mňa jedno z najkrajších miest v Británii. Výhodou je, že sú tam veci o niečo lacnejšie ako v Anglicku.

Welšania sú ľudia veľmi milí a priateľskí a hlavne veľmi hrdí na svoju krajinu. Oficiálnym jazykom je okrem angličtiny aj welština, preto majú welšania zvláštny prízvuk. Najprv mi museli všetko zopakovať ale zvykla som si a teraz rozumiem všetkému, viem aj pár welšských slov a slangov. Všetci milujú rugby a futbal, dievčatá hrajú netball a hockeyball. V mojom meste sídli jeden z najlepších rugby tímov sveta, takže keď hrajú ‘Scarlets’ je to veľká udalosť. Najviac mi asi vadilo počasie, dáždniky sme kupovali jeden za druhým. V zime dokonca mrzlo a snežilo, čo je tam ojedinelé takže boli z toho všetci miestni strašne mimo a zavreli na týždeň školu kvôli asi 5cm snehu a ľudia vytiahli sánky a fotili sneh.:))

Čo sa týka mojej hosťovskej rodiny, teda mamy, lepšiu som si nemohla priať. Bývala síce sama ale jej rodina bola u nás niekedy častejšie než doma, milujú totiž rodinné večere. Za celý rok som sa nemohla na nič sťažovať, bola strašne milá, starala sa o nás ako o vlastné, varila každý deň, dokonca nám robila desiatu do školy, prala, žehlila…a chcela, aby sme si náš rok čo najviac užili. Chutili mi aj tradičné britské jedlá ako yorkshire pudding alebo sheppard’s pie, ale inak Briti jedia veľmi nezdravo.

Škola bola oveľa ľahšia ako na Slovensku, žiadne testy ani skúšanie, iba v januári a júni sme robili skúšky, tzv. AS levels, EF študenti len dobrovoľne. Dosť som sa bála prvého dňa v škole, ale hneď sa nás výmenných študentov ujali 2 baby a ukázali nám školu a prestavili každého, čo šiel okolo. Okrem mňa a Claudie tam boli ešte 2 Kolumbijčanky, s ktorými sme boli nerozlučné spolu celý rok a dodnes sme najlepšie kamošky, a ešte Josh z USA a dvaja strašne zlatí Japonci. Učitelia sa s tými našimi nedajú ani porovnať. Sami hovoria že ich učiť baví a sú tam pre nás, aby nám pomohli byť čo najlepší. Vždy boli milí, hlavne na nás zahraničných a nikdy nekričali, skôr nás zabávali a učivo vysvetľovali, pokiaľ ho všetci nepochopili. Niektorí si potrpia na domáce úlohy, ktoré sme ale kľudne mohli spraviť a odovzdať cez hodinovú obednú prestávku. Každý si vyberá  2-4 predmety z asi 20 rôznych, ja som mala matiku, biológiu, chémiu a psychológiu. V rozvrhu som mala každý deň len 3 až 4 hodiny lebo majú tzv. free periods a škola začínala o 9 čo je tiež super. Dosť vtipné bolo to, že ma všetci považovali za génia a pritom u nás som priemerný študent, čomu neverili.

Určite odporúčam EF výlety napr. do Londýna alebo Edinburghu pretože tam sa stretnú  EF študenti z celého sveta a okamžite vznikajú priateľstvá ako nikde inde, na celý život. S týmito ľuďmi som zažila tie najlepšie chvíle, stále si píšeme a veľmi mi chýbajú. Už sa chystám do Južnej Ameriky za mojimi ‘latinas’ a tiež sa neviem dočkať výletu späť do Británie, milujem Londýn a všetko britské.:)) Keď som predtým v katalógu EF čítala, že to bude najlepší rok môjho života, zasmiala som sa. Ale keď sa blížil návrat domov, s Claudiou sme si uvedomili, že mali pravdu. Nebolo vždy všetko ideálne, jasné, že mi chýbal domov a určite by som niektoré veci spravila teraz inak, ale som strašne rada, že som sa dobre rozhodla a nebála sa ísť. Získať ozajstných kamarátov z celého sveta, spoznať ich odlišné kultúry a život v Británii a spoznať sám seba. Prísť domov s iným pohľadom na svet, na ľudí. Človek to pochopí, až keď to sám vyskúša.

Zuzana Janáková
janakova.z (at) zoznam.sk