Klára: Môj ročný pobyt v Kanade
Na tento pobyt som sa od začiatku tešila. Vedela som, že to bude niečo jedinečné. Na začiatku to bola veľká zmena – časový posun, iný štýl života ľudí, nové technológie, odlišné jedlá a zvyky. Netrvalo mi dlho aklimatizovať sa na toto nové prostredie. Pomáhala mi moja hostiteľská rodina, ktorá vždy pri mne stála a bola ochotná mi pomôcť v každej situácii.
Bola som s nimi na rôznych výletoch, ako camping pri jazere, v Edmontone na nákupy, návštevy u ich príbuzných a s mojou hostiteľskou sestrou na mnohých party. Spoznala som aké je to perfektné mať súrodencov. S Vikki, mojou hostiteľskou sestrou, sme si super rozumeli. Chodili sme do tej istej školy, boli sme spolu v basketbalovom tíme. Basketbal bol super. Tréneri nikdy nemali problém mi vysvetliť pravidlá alebo pozíciu viackrát, keď som nerozumela.
Veľa sme cestovali. To mi taktiež pomohlo sa zblížiť s mnohými babami v tíme. V škole som nikdy nemala problém. Učitelia boli veľmi milí, vždy mi vysvetlili učivo aj dva razy, keď som nerozumela. Vedela som, že sa môžem na každého z nich obrátiť. Keď prehrávali dvd, tak pre ma pustili titulky aby som tomu ľahšie porozumela. Medzi moje najlepšie zážitky patrí moja oslava 16. narodenín, keď Vikki pozvala mojich najlepších kamarátov v škole a moja hostiteľská rodina mi pripravila občerstvenie – čokoládovú fontánu, ovocie a filmy. Mali sme super zábavu.
Halloween je u nich veľký deň. Každý prišiel do školy prezlečený v nejakom kostýme bez výnimky učiteľov. Triedy boli taktiež vyzdobené rôznymi strašidelnými postavami, premietali sa hororové filmy a každý učiteľ mal pripravený nejaký program. Moja hostiteľská sestra a ja sme boli prezlečené za gangstrov.
Pamätám sa na trápne situácie, ktoré sa mi stali, keď som bola v začiatkoch mojej angličtiny. Prišiel ku mne jeden spolužiak pozdravil ma „Hey body“ (buddy). Ja som sa naňho prekvapene pozrela, že čo chce s mojím telom. Keď sa dosmial, tak mi vysvetlil, že to znamená slovo kamarát. Keď som sa predstavila, že som zo Slovenska , tak mi veľa študentov odpovedalo: „ No a to je kde?” alebo „ Czechoslovakia?” v takom prípade som musela vysvetliť, že my sme sa už dávno rozdelili.
Bolo veľa zábavy, keď ma spolužiaci učili ich slang a oni naopak sa snažili čítať z môjho slovníka.
Špeciálnym sviatkom boli Vianoce. 23. decembra majú Christmas Eve. Mali sme veľkú večeru ako rezne, šaláty a mnoho koláčov. Večer sme hrali rôzne hry a pozerali sme vianočné programy v televízii. Pozavesovali sme špeciálne ponožky nazvané „stocking“ pre Santu. Na druhý deň ráno sme sa všetci stretli pod stromčekom. Dostala som od mojej hostiteľskej rodiny veľa darčekov.
Poradila by som budúcim exchange študentom, aby sa hneď na začiatku dohodli s hostiteľskou rodinou o pravidlách, ktoré musia by dodržiavané. Napríklad upratovanie, jedlá v chladničke, pošta a vychádzky. Je to lepšie dozvedieť sa hneď na začiatku, ako prichádzať na ne postupne s vytváraním problémov.
Tento pobyt by som odporučila každému študentovi. Rok v Kanade mi dal veľmi veľa do života. Aj po jazykovej stránke, a aj po stránke osamostatnenia sa a riešenia si svojich problémov bez pomoci rodičov. Naučila som sa bojovať a ísť si za tým, čo chcem dosiahnuť. Tu sa začal vytvárať môj vlastný názor a nie opakovaný od rodičov. Veľakrát som si kládla otázku, čo musím, a chcem dosiahnuť. Zistila som na čo mám talent a čo ma v skutočnosti baví a chcem to rozvíjať do budúcnosti. Naučila som sa nezastavovať sa pri každom malom probléme, nevšímať si a ignorovať veci, ktoré ma obťažovali a nevedela som ich ovplyvniť a zastaviť. Tento pobyt je taktiež risk. Nevieš čo a ako, si zodpovedný za svoj každý krok. Je to škola života.
Klára Richtárechová
klara.richtarechova (at) gmail.com