Gabika: Najlepší rok môjho života
Keď som pricestovala do Minnesoty, čo bolo 14. Augusta 2009 o polnoci, moja hosťovská rodina a koordinátor ma čakali na letisku. Nasadli sme do auta a šli sme domov. Keď som si ľahla si do mojej novej peknej ustlanej modrej postele, konečne som si mohla vydýchnuť a povedať: “Zvládla som to! A teraz mám 10 mesiacov pred sebou!”.
Prvý týždeň ubehol veľmi rýchlo a ani som sa nenazdala a už som mala prvý plavecký tréning. Moja hosťovská sestra Alli sa venuje tomu športu 11 rokov ako ja. Od 8 septembra, keď som začala chodiť do školy sa začala plavecká sezóna “Girls High School Swmimming Season“, ktorá trvala 3 mesiace. Začala sa malými pretekmi, na ktoré sme chodili školskými autobusmi, čo bola pre mňa veľká inšpirácia, pretože my na Slovensku školské autobusy nemáme.
Každý deň sme mali ranné a poobedňajšie tréningy, od pol piatej ráno do siedmej, a od štvrtej poobede do siedmej večer. Po troch mesiacoch trénovania prišiel náš veľký deň – majstrovstvá Minnesoty a Severnej Dakoty. Konkurencia bola veľmi veľká a ja som sa tešila ako si porovnám sily s ostatnými plavcami. Hneď po prvom štarte som mala dôvod na veľký úsmev na tvári. Moja disciplína je 100m motýľ, ktorú som odplávala s časom 0:58.43 a umiestnila som sa ako 3. najlepšia, čo bolo dosť na kvalifikáciu na Majstrovstvá USA na Floride. A čerešničkou na torte bolo, že som zlomila niekoľko rokov starý školský rekord na 100m motýľa. Po tejto disciplíne som mala druhú disciplínu 50m kraul, kde som sa umiestnila ako šiesta najlepšia, čo mi znovu postačilo na kvalifikáciu na Floridu… Ďalsie disciplíny, ktoré som plávala, už boli tímové štafety. Tam sme taktiež skoro zlomili ďalší školský rekord a umiestnili sme sa ako tretí najlepší. Plavecká školská sezóna utiekla veľmi rýchlo. Bola som zaneprázdnená aš tak, že som si skoro nevšimla, že Vianoce už boli za dverami. Po „Girls High School Swimming Season“ som si dala pauzu, aby som mala viac času venovať sa škole, mojej rodine a kamarátom.
Vo februári som šla s agentúrou EF na výlet na Hawaii, čo bol pre mňa nádherný zážitok. Po Hawaii som sa tešila na Floridu, kde som mala svoje najväčšie preteky v živote. Ale ten najkrajší zážitok pre mňa bol, ked ma moji rodičia prišli čakať na letisko na Floride. Keď som ich uvidela po 8 mesiacoch, ovládli ma emócie a so slzami v očiach som sa im hodila okolo krku. Počas pobytu v USA som si uvedomila strašne veľa vecí – ako strašne ľúbim svojich rodičov a ako veľmi si cením ich dobrotu a láskavosť. Keby nebolo ich, tak by som nedosiahla to, čo som dosiahla. Ich opora, láska a trpezlivosť ma doslova dokopali až sem, medzi najlepších plavcov Ameriky. Tieto majstrovstvá mi dodali odvahu a prekonala som samu seba.
Môj pobyt v Amerike sa už blíži ku koncu, ale ešte pred návratom na Slovensko plánujem navštíviť New York. Moje plány do budúcnosti sú vrátiť sa do Ameriky, splniť požiadavky na Olympijské hry a plávať za USA, pretože USA je krajina neobmedzených možností. Naučila som sa tu postarať sa sama o seba, výborne rozprávať po anglicky, našla som si nových kamarátov, ktorí mi ostanú do konca života a druhú rodinu, ktorá ma ľúbi a berie ma ako člena rodiny. Keď som mala problémy, tak či už v škole, na plávaní alebo vonku som mala dobrých kamarátov, ktorí mi pomohli, mala som svoju rodinu, mala som svoju hosťovskú sestru… Vždy tu niekto pre mňa bol, a tak som zažila The best year of my life!!!!
